Prihlásiť

 

Painmaster


Bezpečný – Efektívny – Bez obsahu liečiv – Tlmiaci bolesť

Painmaster MCT náplasť je revolučná, neinvazívná mikroprúdová terapia bez obsahu liečiv, ktorá dokáže tlmiť bolesť a podporiť hojenie.

Painmaster je patentovaný produkt schválený FDA

  • Vhodný ako na nepretržitú, tak aj na občasnú bolesť chrbta a svalov
  • Jednoduchá aplikácia, zaberie len niekoľko sekúnd
  • Schopný tlmiť bolesť na viacerých miestach zároveň, ako aj uvoľniť svalové napätie
  • Painmaster náplasť možno nosiť pod šatami počas každodenných aktivít, pri športe alebo cvičení
  • Painmaster pôjde tam kam pôjdete vy, je dennodennou účinnou liečbou
  • Vnútorný zdroj energie umožňuje 250 hodín kontinuálneho využitia bez vedľajších účinkov

Účinná terapia mikroprúdmi – MCT Náplasť

Na akom princípe MCT náplaste účinkujú?

Painmaster princíp

Čo je tajomstvom Painmastra?

Painmaster je založený na pulzujúcich prúdoch pod hranicou vnímania, ktoré sú precízne zladené tak, aby sa zhodovali s telu vlastnými elektrickými výmenami.

Tieto prúdy prúdia postihnutým tkanivom z jedného poľa do druhého. Pomáhajú tak stimulovať telu vlastné procesy hojenia a produkciu ATP, zvyšujú syntézu bielkovín ako aj oxygenáciu a vstrebávanie živín v postihnutej oblasti.

Mikroprúdová terapia, všeobecne nazývaná MENs (Mikroprúdová Elektrická Neuromuskulárna stimulácia), pracuje s malými pulzujúcimi elektrickými prúdmi. Tieto prúdy sú naladené na hodnotu prirodzených elektrických výmen prebiehajúcich na bunkovej úrovni tela. Na rozdiel od iných prístrojov, ktoré bunku obchádzajú, sú tieto prúdy vďaka biologickej kompatibilite s telom schopné bunkou preniknúť. V nedávnej klinickej štúdii na 269 pacientoch s rôznymi muskuloskeletálnymi ťažkosťami bola táto mikroprúdová terapia testovaná v klinických podmienkach. Štúdia je jednou z množstva, v ktorých bola Painmaster MCT náplasť použitá. Zdravotné ťažkosti pacientov zahŕňali: spazmus svalov chrbta (krčnej, hrudnej a lumbálnej chrbtice), chronická iritácia nervových kmeňov, bolesti hlavy súvisiace s ťažkosťami s krčnou chrbticou, artritída bedrového, kolenného a ramenného kĺbu a tenisový lakeť. V tejto štúdii udávalo až 69,1% pacientov výrazné uvoľnenie bolesti.

História elektroliečby

Po stáročia sa lekári a vedci pokúšali použiť elektrinu na zhojenie zranení a liečbu rôznych fyzických neduhov. Prvé správy o „elektroliečbe“ pochádzajú ešte z čias antiky. Scribonius Largus, rímsky lekár, popísal využitie elektricky nabitých rýb (torpedo fish) pri liečbe bolestí hlavy alebo dny v jeho Medicate Compositiones z r. 46 n.l. Starovekí Gréci zase využívali elektrické raje na znecitlivenie bolesti pri pôrodoch a operáciách. Pred viac ako 300 rokmi bola elektrina použitá aj na liečbu povrchových rán, kedy sa zistilo, že lístkové zlato s elektrickým nábojom dokázalo pri kiahňach zabrániť následnému vzniku jaziev (Robinson, 1925).

Koncom 19. Storočia bol u ľudí tripiacich bolesťami chrbta populárny "elektrický korzet". Tiež mnoho lekárov v tom čase používalo rôzne formy elektroliečby, ale neexistovalo žiadne vedecké vysvetlenie, žiadna teória, prečo to pomáha. Na druhej strane, na poli biochémie dochádzalo stále k novým objavom. A tak s príchodom 20. storočia stále prívrženci vedeckého smeru v medicíne nadobúdali čoraz väčší dojem, že "život je len rad chemických reakcií", a že "moderná" medicína, preto musí byť chemickej povahy . Toto chápanie položilo základy pre veľké farmaceutické spoločnosti, produkujúcich chemické lieky a tieto ďalej medicínsku verejnosť v tomto poňatí medicíny ešte viac utvrdzovali. Akceptovanie chemických liekov, ako základu lekárskeho ošetrenia, sa stalo tak hlboko zakorenené, že mnohých ľudí už ani nenapadne, že liečiť by sa mohlo aj inak, než pomocu liekov.

Na druhej strane sľubný vývoj v oblasti elektroliečby bol začiatkom 20. storočia bol na polstoročie stopnutý vďaka reforme medicínskeho vzdelávania v Amerike, ktorá bola odštartovaná v r.1910 tzv. Flexnerovým reportom. Tento bol objednaný Rockefellerovou a Carnagieho nadáciou v snahe „zmodernizovať“ vtedajšiu medicínu. Abrahám Flexner (1866-1959), hoci nikdy nevkročil na pôdu lekárskej fakulty, vo svojej štúdii pranieroval klinickú aplikáciu elektroterapie ako vedecky neopodstatnenú. V nasledujúcich rokoch si nikto, kto chcel byť rešpektovaný vedeckou obcou, netrúfol tvrdiť, že život má niečo spoločné s elektrinou, pokiaľ nechcel byť označený za podvodníka. V roku 1930 "s Dr Morris Fishbein varoval vo svojich komentároch v časopise JAMA (Žurnál americkej lekárskej spoločnosti) pred šarlatánstvom elektromedicíny. Táto potom postupne zanikla. Flexnerove práce mali takmer rovnako veľký vplyv na Európu ako na Ameriku.

Veľkú zásluhu na zmene myslenia možno pripísať Dr.Robertovi Beckerovi, ktorý je považovaný za tvorcu odboru známeho ako bioelektromagnetizmus, v ktorom ukázal hlboké biologické účinky veľmi drobných elektrických prúdov a elektromagnetických polí o veľmi nízkej sile na živé tkanivá. Tento pionier na poli elektromedicíny publikoval 150 prác v odborných časopisoch a bol dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu. Znovuzrodenie elektromedicíny ako uznávaného a rešpektovaného odboru v rámci lekárskeho štúdia je z veľkej časti jeho zásluha.

V roku 1960 Robert O. Becker preukázal, že elektrický prúd je spúšťač, ktorý stimuluje hojenie, rast a regeneráciu vo všetkých živých organizmoch. Zistil, že opravné, resp. regeneračné mechanizmy pri poranení sú spúšťané signálmi, prichádzajúcimi z elektrického riadiaceho systému, a dospel k poznatku, že s pribúdajúcim vekom sa tento systém stáva menej efektívny. Becker rozvinul svoju teóriu na konceptoch odvodených z fyziky, elektroniky a biológie. Usúdil, že prvé živé organizmy museli byť schopné samoreparácie, inak by nedokázali prežiť. Proces opravy vyžaduje systém uzavretej slučky. Pri poranení je generovaný špecifický bioprúd, ktorý dá signál k začatiu opravy zranenia. Tento bioprúd sa postupne v priebehu procesu opravy zoslabuje, až úplne vymizne po dokončení opravy. Takýto primitívny systém nevyžaduje inteligenciu. Veď napr. zvieratá majú reálne väčší potenciál pre liečenie než ľudia.

Becker preukázal, že poranenie ovplyvní elektrický potenciál buniek v poškodenom tkanive. Poranené miesto má spočiatku oveľa vyšší odpor, než okolité tkanivá. Základné pravidlá fyziky hovoria, že elektrina má tendenciu prúdiť cestou najmenšieho odporu. Preto sa endogénna (telu vlastná) bioelektrina vyhýba oblastiam s vysokým elektrickým odporom a zvolí si najjednoduchšiu cestu, obvykle okolo poraneného miesta. Dôsledkom je narušenie hojenia.

Ak chceme pomôcť poškodenému tkanivu a súčasne rešpektovať fyzikálne zákony, musíme dodať energiu do vyčerpaného patologického tkaniva zvonku spôsobom podobným, ako sa dobíja batéria. V stimulovanej oblasti sa tak zvýši koncentrácia ATP, zároveň sa zvýši schopnosťpostihnutého tkaniva produkovať a uchovávať vlastnú energiu. Inými slovami, pridanie elektrického náboja do poškodeného tkaniva zvyšuje vodivosť tejto oblasti a takto umožňuje, aby tam mohla znovu pôsobiť telu vlastná energia.

Keď dôjde k poraneniu svalu, tento sa dostáva do kŕča, aby sa chránil. Tým sa znižuje jeho prekrvenie a následne sa zníži množstvo kyslíka a živín, ktoré sa k nemu dostanú. Zníženie cirkulácie spôsobuje hromadenie metabolických splodín. Výsledkom je bolesť postihnutej oblasti.

Pri skúmaní účinkov prúdu na ľudský organizmus sa prekvapivo ukázalo, že zvyšovaním intenzity prúdu sa znižuje jeho terapeutický účinok. A naopak, že slabý elektrický náboj, ktorý je realizovaný prostredníctvom umiestnenia malých elektród, je dostatočný pre stimuláciu hojenia. Takáto terapia mikroprúdmi je v súlade s telu vlastnými elektrickými signálmi a zosilňuje vlastné liečiace mechanizmy organizmu tým, že stimuluje liečenie na bunkovej úrovni. Výsledkom je rýchly nárast bunkovej aktivity, čo zase naopak urýchľuje opravu postihnutého tkaniva.Elektrický prúd dodávaný priamo do poškodeného tkaniva, vytvára efekt podobný dobíjaniu batérie. Nastupuje okamžité zvýšenie rozsahu pohybu, svalovej sily, dochádza k uvoľňovaniu bolestivých svalových uzlíkov, k rýchlemu ústupu opuchu a zápalu a tiež chronickej bolesti.

Pribúda lekárskych dôkazov, že terapia mikroprúdmi pomáha v zmiernení bolesti svalov, šliach a kĺbov a tiež pri hojení rán. Na našom trhu sa nedávno objavila zdravotnícka pomôcka pod názvom PainMaster MCT®náplaste (MCT z angl. Micro-Current Therapy). Táto sada dvoch samolepiacich silikónových elektród prepojených káblikom s monočlánkovým zdrojom predstavuje úplne novú možnosť elektroliečby bez potreby dochádzania do špecializovaného fyziatrického zariadenia. Nalepením týchto elektród po stranách postihnutého miesta dôjde k prepojeniu elektrického obvodu a medzi elektródami začne pretekať prúd, ktorý regeneruje postihnuté tkanivo. Toto jednoduché zariadenie, ktoré môže byť pohodlne ukryté pod košeľou alebo nohavicami, už bolo úspešne použité v liečbe bolestí chrbta, kolena, Achillovej šlachy alebo pri tzv.tenisovom lakti. Viac ako presvedčivé výsledky boli dosiahnuté aj u pacientiek s dysmenoreou (bolestivá menštruácia). Vďaka MCT náplastiam došlo u 76% pacientiek nielen k výraznému zmierneniu bolestí , ale tiež k zlepšeniu nálady, spánku a celkovému nárastu energie.